Diamanty: 6 vecí ktoré by ste o Diamantoch mali vedieť

Diamanty - príručka hodnotenia diamantov - druhé vydanie

Tu v predaji, Cena iba 79,-€ s DPH(10%), knižku posielame aj na dobierku.

Objednávky príjimame na tel. 0911 857 333 alebo emailom : jaroslav.hubeny@gmail.com

Damanty a ich prívlastky ako Karát, Čírosť, Farba, Výbrus, Tvar a Kvalita

Karát

Karát je jednotka váhy pre diamanty. Jeden karát je presne 200 miligramov. Point je jedna stotina karátu (2 mg) a zvyčajne sa používa pre diamanty vážiace menej ako jeden karát. Cena diamantu exponenciálne rastie so zvyšujúcimi sa karátmi, keďže väčšie diamanty sú veľmi zriedkavé a viacej žiadané.

Karáty	Cena za karát (US$)	Celková cena (US$)
0.5 karátu (50 point)	3,000	1,500
1.0 karát	6,500	6,500
1.5 karátu	8,500	12,750
2.0 karáty	13,000	26,000
3.0 karáty	17,000	51,000
5.0 karátov	23,000	115,000

Cena za karát nerastie úplne úmerne s väčšou veľkosťou. Namiesto toho bývajú veľké skoky v cene pri niektorých míľnikoch vo váhe (napr. 1 karát), lebo cena za diamant vážiaci napr. 1,05 karátu je oveľa viac cenený ako ten, ktorý váži 0,95 karátu.

Vo veľkoobchodnom predaji sú karáty používané pre veľké množstvá diamantov na predaj. Napr. kupca objedná 100 karátov 0,5 karátových, D–F, VS2-SI1, diamant s výborným vrypom chce kúpiť 200 diamantov (100 karátov dokopy) približne rovnakých vlastností. Práve preto sú pri predaji vo veľkom diamanty častejšie merané v karátoch ako v počte kusov.

Úplná karátová váha je fráza používaná pre opis absolútnej váhy diamantu ale aj iného drahokamu v klenotníctve keď sa jedná o viac ako jeden kameň. V náušniciach s jediným diamantom je úplná karátová váha

používaná pre hmotnosť diamantov v oboch náušniciach naraz a nie každého zvlášť. Je taktiež používaná pre náhrdelníky, náramky a podobné šperky.

Čírosť

Čírosť je stupeň vnútorných chýb diamantu. Tieto chyby môžu byť napr. cudzí materiál, iný kryštál diamantu, alebo štrukturálne nepresnosti ako malé praskliny. Počet, veľkosť, farba, umiestnenie a viditeľnosť chýb môžu ovplyvniť relatívnu čírosť diamantu. Gemological Institute of America a iné inštitúcie vyvinuli systém na triedenie diamantov podľa čírosti, ktorý zväčša spočíva na pozorovaní diamantu trénovaným profesionálom pri 10-násobnom zväčšení.

Číre diamanty sú veľmi vzácne. Iba 20% všetkých vyťažených diamantov sú dostatočne čisté aby mohli byť použité v šperkoch; ostatných 80% je použitých na priemyselné potreby. Z použiteľných 20% obsahuje veľká časť okom viditeľné nečistoty pri bližšom preskúmaní, avšak niektoré chyby diamantov môžu byť skryté pod kusom samotného šperku.

Väčšina z nečistôt nemajú veľký účinok na štrukturálnu integritu, avšak veľké 'obláčiky' môžu ovplyvniť schopnosť diamantu prenášať a rozkladať svetlo. Veľké praskliny môžu redukovať jeho odolnosť.

Škála čírosti diamantov siaha od bezchybných až ku kazovým.

Farba

Chemicky čistý a štrukturálne perfektný diamant je dokonale priesvitný bez akejkoľvek farby alebo odtieňa. Avšak v prírode nie je takmer žiadny diamant perfektný. Farba diamantu môže byť ovplyvnená chemickými nečistotami alebo štrukturálnymi chybami v kryštáľovej mriežke. V závislosti od odtieňa zafarbenia diamantu môže jeho cenu aj zvyšovať aj znižovať. Žltá farba cenu znižuje, ale ružové alebo modré zafarbenie môže cenu diamantu dramaticky zvyšovať.

Väčšina diamantov použitých ako šperky sú priesvitné len s malým odtieňom, alebo sú to biele diamanty. Najčastejšie sú znečistené dusíkom, ktorý nahrádza malé množstvá uhlíka v štruktúre diamantu a spôsobuje žltkastý až hnedý odtieň. Tento efekt sa prejavuje u takmer všetkých bielych diamantov a iba u tých najvzácnejších je nezistiteľný. GIA vyvinula systém hodnotenia zafarbenia diamantov. Jeho škála je od "D" do "Z" (D značí "bezfarebný" a Z značí jasne žlté zafarbenie). Tento systém sa ujal v priemysle a je všeobecne uznávaný. Používa sa pri ňom kontrolná sada prírodných diamantov známeho zafarbenia alebo precízne vypracované zirkóny. Osvetlenie pri týchto testoch je tiež normalizované a prísne kontrolované. Diamanty s väčším zafarbením sú vzácnejšie a taktiež drahšie ako tie so slabším zafarbením. Avšak diamanty s zafarbením "Z" sú taktiež vzácne a jasne žltá farba je tiež vysoko cenená. Diamanty so zafarbením D-F sú považované za "bezfarebné", G-J sú "takmer bezfarebné", K-M sú "mierne zafarbené". N-Y sa väčšinou zdajú ako bledo žlté alebo hnedé.

Na rozdiel od žltých alebo hnedých zafarbení, diamanty iných farieb sú oveľa vzácnejšie a drahšie. Už aj bledo ružové alebo modré zafarbenie môže vysoko zvýšiť ich cenu, intenzívnejšie zafarbenie býva obvykle žiadané a diamanty majú pri týchto zafarbeniach najvyššie ceny. Rozmanitosť nečistôt a štrukturálnych nedokonalostí má za následok rôzne zafarbenia vrátane žltej, ružovej, modrej, červenej, zelenej, hnedej ale občas aj iných zafarbení. Diamanty s nezvyčajným alebo veľmi silným zafarbeným bývajú označované ako "módne"(fancy). Intenzívna žltá býva najčastejšie označovaná ako módna a býva odlišovaná od ostatných bielych diamantov. Špecialisti na drahokamy vyhotovili stupnicu pre tieto módne zafarbené diamanty, ale nie je často používaná hlavne pre veľmi zriedkavý výskyt takto zafarbených diamantov.

Výbrus

Niekoľko najväčších diamantov sveta.

1. Veľký Mogul;

2. Regent;

3. Florentský diamant;

4. Južná hviezda;

5. ?Hviezda Afriky;

6. Sancy;

7. Zelený diamant;

8. Koh-i-noor (verzia z pred 1852);

9. Modrá nádej;

10. Koh-i-noor (dnešná podoba)

Brúsenie diamantov možno považovať za umenie aj vedu vytvárania kvalitných klenotov zo surového neopracovaného kameňa. Výbrus diamantu predstavuje spôsob akým bol vytvarovaný a leštený od počiatočnej formy až po finálny vzhľad. Zobrazuje aj kvalitu spracovania. Výbrus sa často mýli s jeho tvarom. Sú stanovené matematické smernice pre uhly a pomery dĺžok, na ktoré má byť diamant vybrúsený, aby odrážal čo najväčšie množstvo svetla. Kruhové brilianty, najčastejšie používané, sú presne stanovené, avšak módne výbrusy nie sú až tak presne matematicky stanovené. Techniky brúsenia diamantov boli vyvíjané celé stáročia, ale najväčší pokrok bol dosiahnutý v roku 1919 matematikom, ktorý sa veľmi zaujímal o drahokamy, Marcelom Tolkowskym. Vyvinul kruhový briliantový výbrus tým, že vypočítal ideálny tvar, pre odrazené a rozptýlené svetlo pri pohľade zhora. Moderný kruhový výbrus má 57 strán. 33 z nich je na vrchnej časti (korune) a 24 na spodnej časti (pavilón). V strede je tenký neleštený pás. Funkcia koruny je rozptýliť svetlo na rôzne farby, a spodná časť odráža svetlo naspäť cez vrch diamantu.

Tolkowsky definoval ideálne proporcie:

Percento tabule (priemer tabule vydelený celkovým priemerom) = 53 %
Percento hĺbky (Celková hĺbka vydelená celkovým priemerom) = 59,3 %
Uhol pavilónu (Uhol medzi pásom a pavilónom) = 40,75 °
Uhol koruny (Uhol medzi pásom a korunou) = 34,5 °
Hĺbka pavilónu (Hĺbka pavilónu vydelená celkovým priemerom) = 43,1 %
Hĺbka koruny (Hĺbka koruny vydelená priemerom koruny) = 16,2 %

Culet je bod na spodku diamantu, ktorý by mal mať zanedbateľný priemer, v inom prípade svetlo prechádza cez spodok. Tolkowskyho ideálne rozmery nerátali s pásom, avšak bez neho by sa veľmi ľahko rozštiepil pri umiestňovaní na šperk. Priemerný pás by mal mať okolo 1%–2% celkového priemeru. Čím viac sa reálne rozmery odlišujú od Tolkowskeho ideálnych rozmerov, tým menej svetla sa odrazí, ale existuje malá tolerancia pri ktorej môže byť diamant považovaný za "ideálny". Niekedy bývajú diamanty zámerne vybrúsené nepresne aby sa zvýšila jeho hmotnosť. Najčastejšie aby sa dosiahla magická váha jedného karátu, takže býva stenšený pás, alebo zväčšená hĺbka. Ani pri jednej z týchto taktík sa diamant nezdá väčší a znižuje sa trblietavosť diamantu. Takže zle opracovaný 1,0 karátový diamant má rovnaký priemer a vyzerá rovnako ako 0,85 karátový. Percento hĺbky býva najrýchlejším indikátorom kvality. "Ideálne" diamanty by mali mať percento hĺbky väčšie ako 62,5%. Ďalším rýchlym indikátorom kvality je celkový priemer. 1,0 karátový kruhový briliantový diamant by mal mať okolo 6,5 mm. Matematicky, priemer by mal byť 6,5 násobok odmocniny hmotnosti v karátoch $d=6,5*\sqrt m$ alebo 11,1 krát odmocnina z hmotnosti v gramoch. $d=11,1*\sqrt m$

Tvar

Diamanty sa neukážu v celej kráse v neopracovanom stave, musia byť vybrúsené a vyleštené aby ukázali všetky jeho krásy pre ktoré sú diamanty také známe a drahé. Diamanty sa vybrusujú do rozličných tvarov, ktoré sú vyberané aby zdôraznili jeho vlastnosti.

Diamanty ktoré nie sú vybrúsené podľa Tolkowskyho kruhového tvaru (alebo jeho variácií) sú známe ako „módne brúsené“. Populárne módne štýly brúsenia sú baguette (z francúzštiny bageta), marquise (markíza), princess, heart, briolette, a pear(hruška). Tieto rezy nie sú až tak striktne dodržiavané ako pri klasických výbrusoch a taktiež nie je tak presne definovaný štandard týchto výbrusov. Sú veľmi ovplyvňované módou. V posledných desaťročiach boli zaznamenané niektoré nové typy brúsenia ktoré zväčša boli len pozmenené verzie už existujúcich typov.

Kvalita

Kvalita vybrúsenia diamantu je najdôležitejšia vlastnosť určujúca krásu diamantu; je potvrdené že kvalitne vybrúsený diamant sa môže zdať ťažší, čistejší, a lepšie zafarbený ako naozaj je. Kvalita výbrusu závisí od schopnosti diamantu odrážať a rozptylovať svetlo.

Okrem toho, že kvalita vybrúsenia je najdôležitejšou vlastnosťou, je aj najťažšie ju posúdiť. Viacero faktorov, vrátane rozmerov, symetrie a relatívnych uhlov, sú dané kvalitou brúsenia a môžu ovplyvniť charakteristiky diamantu. Zle vybrúsený diamant so stranami zbrúsenými nepresne iba o niekoľko stupňov môžu zapríčiniť, že diamant bude veľmi nekvalitný. Kvalitne vybrúsený diamant by mal odrážať maximum svetla z hornej časti a pri pohľade z hora by mal vyzerať biely. Nekvalitný diamant vyzerá v strede tmavý.

Diamanty - príručka hodnotenia diamantov - druhé vydanie